Jednotlivé štáty USA v súčasnosti spravujú majetok v hodnote desiatok miliárd dolárov vrátane finančných prostriedkov na bankových účtoch, akcií a poistných plnení, zo životného poistenia, o ktoré sa doteraz nikto neprihlásil.

Celú problematiku komplikuje skutočnosť, že americké dedičské právo a pozostalostné konanie (probate), ako aj problematika nevyzdvihnutého majetku (Unclaimed Property) a prechodu majetku na štát (escheat), predstavujú veľmi rozsiahle oblasti. V Spojených štátoch totiž neexistuje jednotná federálna právna úprava dedičského práva.

Čo možno napriek tomu všeobecne povedať o dedičskom konaní v USA?

V Spojených štátoch závisí vyporiadanie pozostalosti, súhrnne označované ako probate, predovšetkým od toho, či zosnulý zanechal platný závet (dedenie na základe závetu, testate), alebo zomrel bez závetu (dedenie zo zákona, intestate).
Keďže v USA neexistuje jednotný federálny dedičský zákonník, každý z 50 štátov uplatňuje vlastné právne predpisy a má špecializované súdy pre pozostalostné konania (Probate Courts; napríklad v New Yorku ide o Surrogate’s Court). Základné kroky konania sa však v celej krajine riadia podobnými princípmi.

Nasleduje prehľad amerického pozostalostného konania, od formálnych právnych úkonov až po nakladanie s majetkom, o ktorý sa nikto neprihlásil.

1. Začatie konania a ustanovenie zástupcu pozostalosti

Konanie sa spravidla začína na príslušnom súde v okrese (County), v ktorom mal zosnulý svoje posledné bydlisko.

V prípade závetu (Testate):
Osoba uvedená v závete ako vykonávateľ závetu (Executor) predloží súdu závet a úmrtný list.
Súd overí platnosť závetu a následne vydá dokument označovaný ako Letters Testamentary, ktorý oprávňuje vykonávateľa závetu spravovať pozostalostný majetok.

Ak závet neexistuje (Intestate):
Ak zosnulý nezanechal závet, blízky príbuzný alebo iná oprávnená osoba požiada súd o ustanovenie správcu pozostalosti (Administrator).
Správca dostane súdne oprávnenie vo forme dokumentu označovaného ako Letters of Administration.

2. Zistenie a ocenenie majetku pozostalosti (Inventory)

Prvou a najdôležitejšou úlohou ustanoveného zástupcu pozostalosti (Executor alebo Administrator) je vyhladať, identifikovať a oceniť všetok majetok zosnulého.

Je potrebné zaevidovať bankové účty, nehnuteľnosti, cenné papiere, hnuteľný majetok a obchodné podiely.

V mnohých prípadoch je potrebné prizvať odborného znalca alebo odhadcu (Appraiser), ktorý určí trhovú hodnotu nehnuteľností alebo umeleckých diel. Tento podrobný súpis majetku vrátane jeho ocenenia (Inventory and Appraisal) sa prekladá súdu.

Dôležité! Ktorý majetok nepodlieha súdnemu pozostalostnému konaniu?
V Spojených štátoch sa významná časť majetku prevádza mimo súdneho pozostalostného konania. Takýto majetok sa označuje ako Non-Probate Assets.
Patria sem najmä:
· nehnuteľnosti v spoločnom vlastníctve s právom prechodu vlastníckeho podielu na pozostalého spoluvlastníka (Joint Tenancy with Right of Survivorship)
· bankové účty s určenými príjemcami pre prípad smrti (Payable on Death – POD)
· poistné plnenia zo životného poistenia
· majetok prevedený do trustov (Living Trust)
Tento majetok prechádza priamo na oprávnené osoby bez toho, aby bol predmetom súdneho pozostalostného konania.

3. Informovanie veriteľov a vyrovnanie dlhov

Americké právo poskytuje veriteľom významnú ochranu. Dedičia spravidla môžu získať svoj podiel z pozostalosti až po uhradení všetkých dlhov pozostalosti.

Výzva veriteľom:
Správca pozostalosti je povinný zverejniť oznámenie v miestnej tlači, prípadne aj v úradných publikáciách, a vyzvať tak veriteľov, aby prihlásili svoje pohľadávky.

Lehoty:
Lehoty na prihlásenie pohľadávok sa líšia v závislosti od právnych predpisov konkrétneho štátu. V niektorých štátoch ide spravidla o tri až štyri mesiace, v iných však môžu byť tieto lehoty dlhšie.
Ak veriteľ neprihlási svoju pohľadávku v stanovenej lehote, jej neskoršie uplatnenie môže byť vylúčené.

Platby:
Z majetku pozostalosti sa uhrádzajú najmä:
· náklady na pohreb
· poplatky a náklady spojené s pozostalostným konaním
· dlhy zosnulého, napríklad záväzky z kreditných kariet, hypotekárne úvery a nezaplatené účty za zdravotnú starostlivosť
· daňové povinnosti zosnulého vrátane záverečného daňového priznania k dani z príjmov a prípadných daňových nedoplatkov
· prípadné dedičské alebo pozostalostné dane (Estate Tax)

4. Rozdelenie majetku a ukončenie konania

Po uhradení dlhov a daňových povinností predloží správca pozostalosti súdu záverečné finančné vyúčtovanie (Accounting), v ktorom podrobne uvedie všetky príjmy a výdavky.

Ak existuje závet:
Po schválení súdom sa zostávajúci majetok rozdelí medzi osoby oprávnené na jeho získanie (Beneficiaries) v súlade s pokynmi uvedenými v závete.

Ak závet neexistuje (Intestate):
Majetok sa rozdelí podľa zákonnej dedičskej postupnosti stanovenej právnymi predpismi príslušného štátu (Intestacy Laws).
Pravidlá sa v jednotlivých štátoch líšia. Vo všeobecnosti však medzi potenciálnych zákonných dedičov patria:
· pozostalý manžel alebo manželka
· deti
· vnúčatá
· rodičia
· súrodenci
· vzdialenejší príbuzní, napríklad tety, strýkovia a bratranci či sesternice

V niektorých štátoch sa pri určovaní dedičov a rozdelení pozostalosti zohľadňuje aj príslušnosť k materskej alebo otcovskej rodovej línii. V iných prípadoch môže majetok pripadnúť najbližším príbuzným podľa zákonom stanovenej postupnosti.

5. Čo sa stane, ak neexistujú žiadni dedičia?

V tejto fáze konanie prechádza do fázy riešenia „nevyzdvihnutej pozostalosti“.
Pátranie po dedičoch
Ak nie sú známi žiadni príbuzní zosnulého, spravidla nemožno okamžite rozhodnúť o pripadnutí majetku štátu. Predtým je potrebné vykonať primerané kroky na zistenie, či existujú zákonní dedičia.
Sú povinní vykonať dôkladné a poctivé pátranie po možných dedičoch (Diligent Search).

V takýchto prípadoch sa často využívajú služby špecializovaných genealogických spoločností a odborníkov na vyhľadávanie dedičov (forensic genealogists alebo probate research firms). Pomocou genealogického výskumu sa snažia identifikovať aj vzdialenejších príbuzných v pobočnej línii, napríklad v treťom alebo štvrtom stupni príbuzenstva, a to aj v zahraničí. Môže ísť napríklad o príbuzných v krajinách východnej Európy, kde zostali členovia rodiny predka, ktorý emigroval do USA.

Prechod majetku na štát: Escheat
Ak je pátranie po dedičoch neúspešné alebo sa v zákonom stanovenej lehote neprihlási žiadny oprávnený dedič, môže dôjsť k prechodu majetku na štát (escheat), a to za podmienok stanovených právnymi predpismi príslušného štátu.

Prevod majetku na štát:
Súd, ktorý prejednáva pozostalostné konanie, môže po jeho ukončení nariadiť, aby sa zostávajúce finančné prostriedky, zostatky na bankových účtoch a výnosy z predaja hnuteľného alebo nehnuteľného majetku previedli na príslušný štátny orgán alebo na úrad spravujúci nevyzdvihnutý majetok (State Treasury alebo Unclaimed Property Division), a to v súlade s právnymi predpismi príslušného štátu.

Obdobie úschovy:
Väčšina štátov tieto prostriedky nepoužíva okamžite na vlastné účely, ale ich spravuje v súlade s príslušnými právnymi predpismi.
V niektorých štátoch môžu zákonní dedičia požiadať o vydanie majetku aj po uplynutí mnohých rokov, pričom v určitých prípadoch nemusí byť lehota na uplatnenie nároku časovo obmedzená. Dedičia však musia hodnoverne preukázať svoj príbuzenský vzťah k zosnulému a splniť ďalšie zákonné podmienky.