Historický dokument ukazuje to, čo bolo v určitom čase zaznamenané o rodinných vzťahoch konkrétnej osoby. DNA na druhej strane môže poskytnúť potvrdenie biologického príbuzenského vzťahu. A tieto dve veci nie sú vždy totožné.

Nesprávny zápis v rodnom liste alebo cirkevnom zázname, zmena mena, adopcia, dieťa narodené mimo manželstva alebo jednoducho predtým neznáme rodinné prepojenie môžu zostať v záznamoch skryté celé desaťročia alebo dokonca stáročia. Správne zhody v DNA však môžu odhaliť rodinné väzby, ktoré by sa iba pomocou tradičných zdrojov nikdy nepodarilo objaviť. Je dôležité si uvedomiť, že samotná zhoda DNA neposkytuje kompletný rodokmeň. V závislosti od množstva zdieľanej DNA existuje zvyčajne niekoľko možných príbuzenských vzťahov. Jedným z najzaujímavejších aspektov modernej genealogickej práce je preto kombinovanie týchto dvoch typov dôkazov: Genetické zhody interpretujeme spolu s dokumentmi, rodokmeňmi a ďalšími DNA zhodami.

To môže byť mimoriadne významné pri pátraní po dedičoch. Keď je potrebné preskúmať neznámu alebo neistú líniu predkov, DNA môže poskytnúť nový smer výskumu alebo pomôcť posúdiť predpokladaný biologický vzťah. Aj tu je však dôležité rozlišovať: Genetické príbuzenstvo a právne uznané príbuzenstvo nemusia byť to isté. Aj keď test DNA výrazne podporuje existenciu biologického príbuzenského vzťahu, automaticky to neznamená, že daná osoba je právnym dedičom. V dedičských veciach právne predpisy príslušnej jurisdikcie určujú, aké dôkazy možno akceptovať a čo musí byť v dedičskom konaní preukázané.

Výskum DNA a jeho výsledky preto nenahrádzajú matriky ani archívny výskum; naopak, pridávajú ďalšiu vrstvu dôkazov. Možno práve toto mení našu profesiu najviac. Dnes sa môžeme pýtať nielen: „Čo hovoria dokumenty?“ ale aj: „Je genetický dôkaz s nimi v súlade?“

A keď tieto dva typy dôkazov rozprávajú odlišné príbehy, práve vtedy sa často začína skutočne fascinujúce pátranie.